Siena, z jej námestia sa vám nebude chcieť odísť -

Pohodlne sa usaďte, sme predsa na námestí! Žiadne lavičky. Na zemi je miesta dosť. V Siene nie je problém “ pozvať sa“ vzájomne na návštevu, doniesť malé občerstvenie a spoločne sa pohostiť na vyleštenej dlažbe nádherného námestia. Táto jedinečná „obývačka“ má tvar amfiteátra.

Skupinky ľudí každého veku sa tu stretávajú a kecajú, smejú sa, vychutnávajú si zmrzlinu, alebo pohár vínka. Deti veselo pobehujú, až kým neodpadnú od únavy a zaspia v náruči spokojných oteckov. Zamilované páriky všetkých vekových kategórií sedia zapletení do seba a splývajú s pokojnou večernou atmosférou.

Neuveriteľne ani ja sa nedokážem „ odlepiť“ od kamennej dlažby. Už hodiny pozerám a sledujem pohyb, život … neviem sa nasýtiť tejto príjemnej pohody.

Je obdobie promócií a v okolitých baroch sú samé oslavy „čerstvo šťastných“ absolventov. Napriek množstvu ľudí všetko je tak … ako to nazvať … úhľadné – pokojne veselé- božsky príjemné = bez obvyklého chaosu … tak iná atmosféra keď to porovnám so živočíšne živou Bolognou, alebo mysticky tichým Assisi.

Ružomberok: Námestie Andreja Hlinku

Každý kútik je vhodný na ponúknutie pohostenia.

Je polnoc a mne sa nechce odísť. Zajtra skoro ráno vstávame … vrátime sa sem a budeme fotiť rannú prebúdzajúcu sa Sienu. Celý dovolenkový režim je prispôsobený foteniu a presunom z mesta do mesta tak, aby sme stihli večerné a ranné fotenie. Nabehneme skoro ráno, keď ešte skoro všetko spí. V uliciach sme len my a smetiari. Až teraz si uvedomujem akí sú nevyhnutní na to, aby život fungoval a plynul pohodlne. Okolo 7.00 sa pridajú aj zásobovači. Výhodou ranného fotenia je, že ulice sú bez ľudí, ale plné vriec s odpadkami a zásobovacích dodávok. Takže uloviť peknú fotku je naozaj náročné.

Tu môžete vidieť rannú údržbu námestia.