Radnica Budova olomouckej radnice, ktorá kraľuje Hornému námestiu, predstavuje už po šesť storočí symbol hospodárskeho a politického významu niekdajšieho kráľovského hlavného mesta Moravy. Dnes je najvýznačnejšou stavebnou pamiatkou olomouckej svetskej architektúry s verejným alebo reprezentatívnym poslaním, ktorá stále slúži svojmu pôvodnému určeniu. Dodnes je sídlom úradu mestskej samosprávy. Stavbu radnice s kupeckým domom povolil Olomouci výsadou z roku 1378 moravský markgróf Jošt Luxemburský. Pôvodne išlo o drevenú stavbu, ktorá niekedy okolo roku 1417 vyhorela. S novou stavbou sa začalo na prahu dvadsiatych rokov 15. storočia, tentoraz už z lomového kameňa a na pôdoryse, ktorý zostal zachovaný až do dnešnej doby. Rozľahlá budova s tromi krídlami okolo obdĺžneho dvora v sebe vtedy zahŕňala obe základné funkcie radnice a tržnice. Prízemiu honosnejšieho východného krídla dominovala dvojloďová vstupná sieň s krížovými klenbami (mázhaus), ku ktorej vo vnútri stavby priliehalo vretenové schodisko na poschodie. Po ňom bolo možné vystúpiť k zasadacej sieni rady ak mestskej kancelárii, prepojenej s miestnosťou archívu na poschodí radničnej veže. Prízemie severného a južného krídla stavby slúžilo ako krámy olomouckých kupcov. Bola preto rozdelená na predajné kvelby, jednotlivo prístupné portálky z dvora. Približne vo východnej tretine dĺžky oboch krídiel sa nachádzali priechody, spájajúce nádvorie s priestorom pred radnicou. Táto stavebná etapa skončila okolo roku 1443 zastrešením radničnej veže.
Zásadnou premenou na vznosné sídlo prešla radnica až počas dvadsaťročia, kedy Moravu ovládol uhorský kráľ Matej Korvín a kedy boli položené základy budúceho rozkvetu Olomouca v 16. storočí. Počnúc rokom 1474 sa prestavba najskôr dotkla oboch krídiel pôvodného kupeckého domu, ktorá bola zvýšená na dvojposchodová. Podstatnú časť prvého poschodia južného krídla zaujala dvojlodná klenutá sála mestského súdu. Na poschodí severného krídla bola novo vybudovaná sála zvaná Publikačná. Obe pozdĺžne krídla radnice boli novo prepojené západným krídlom, do ktorého rada umiestnila kancelárie správy mestských statkov. V jeho prízemí vznikla zvonku prístupná miestnosť mestskej váhy a susedné kupecké krámy pod súdnou sálou boli premenené na zbrojnicu, strážnicu, väzenie a mučiareň. orloja, zaklenutý lomeným oblúkom (viď kapitola orloj). Na protiľahlej strane východného radničného krídla bola sústredená pozornosť ku kaplnke sv. Hieronymi na prvom poschodí, dokončenej roku 1488. Sieťová klenba jej lode je rozložená na nepravidelne vyložených konzolách a presbytéria je vysunutý z tela stavby radnice v podobe trojbokého arkiera, zaklenutého ranou krúženou klenbou, prvý svojho druhu na sever od Dunaja. Zvonku spočíva ťarcha arkiera na figurálnej konzole – mužskom poprsí, interpretovanom ako spodobnenie autora stavby.
Zásadnou premenou na vznosné sídlo prešla radnica až počas dvadsaťročia, kedy Moravu ovládol uhorský kráľ Matej Korvín a kedy boli položené základy budúceho rozkvetu Olomouca v 16. storočí. Počnúc rokom 1474 sa prestavba najskôr dotkla oboch krídiel pôvodného kupeckého domu, ktorá bola zvýšená na dvojposchodové. Podstatnú časť prvého poschodia južného krídla zaujala dvojlodná klenutá sála mestského súdu. Na poschodí severného krídla bola novo vybudovaná sála zvaná Publikačná. Obe podlžné krídla radnice boli novo prepojené západným krídlom, do ktorého rada umiestnila kancelárie správy mestských statkov. V jeho prízemí vznikla zvončeka prístupná miestnosť mestskej váhy a susedné kupecké krámy pod súdnou sálou boli premenené na zbrojnicu, strážnicu, väzenie a mučiareň. orloja, zaklenutý lomeným oblúkom (viď kapitola orloj). Na protiľahlej strane východného radničného krídla bola sústredená pozornosť ku kaplnke sv. Hieronymi na prvom poschodí, dokončenej v roku 1488. Síťová klenba jej lode je rozložená na nepravidelne vyložených konzolách a presbytéria je vysunutý z tela stavby radnice v podobe trojbokého arkiera, zaklenutého ranou krúženou klenbou, prvý svojho druhu na sever od Dunaja. Zvonku spočíva ťarcha arkiera na figurálnej konzole – mužskom poprsí, interpretovanom ako spodobnenie autora stavby.
Viacej čítania
Gdaňsk – jantárové pobrežie na severe Poľska
Mesto v srdci Švajčiarska, Ženeva
V Bukurešti pomenovali námestie po významnom rómskom intelektuálovi.