Námestie Nebeského pokoja v Pekingu: miesto, ktoré sa stalo centrom demonštrácií a manifestácií

Námestie meria na dĺžku 880 metrov a na šírku 500 metrov, čím zaberá plochu porovnateľnú s najmenšou krajinou sveta, Vatikánom. To, čo pre Čechov znamená Staromestské námestie v Prahe, pre Angličanov Trafalgar square v Londýne či pre Rusov Červené námestie v Moskve, tým je pre Číňanov námestie Tchien-an-men v Pekingu. Presný preklad originálneho názvu znie „Rozľahlé námestie pri bráne Nebeského pokoja“. Jedná sa o najväčšie námestie na svete a zároveň centrálne námestie v Pekingu. Táto pozícia ho priamo predurčuje na to, aby sa tu konalo veľké množstvo rôznych politických či spoločenských udalostí, čím sa automaticky zaraďuje medzi najstráženejšie miesta krajiny, a možno aj celého sveta.

Mariánsky kostol: dominanta centrálneho námestia v Krakove

Námestie meria na dĺžku 880 metrov a na šírku 500 metrov – zaberá plochu porovnateľnú s najmenšou krajinou sveta, Vatikánom. Celá plocha sa nachádza v úplnej rovine, ale vzhľadom na zastavané miesta nie je možné vychutnať si pohľad na celý priestor. V strednej časti môžeme obdivovať Pamätník ľudových hrdinov, ktorý je vysoký 38 metrov, a samozrejme veľkolepé Mauzóleum Mao Ce-tunga. Na okrajoch námestia sa nachádzajú dve masívne brány – brána Správneho svetla na juhu a brána Nebeského pokoja na severe. Touto bránou je možné prejsť k ďalšej významnej pamiatke Pekingu, do Zakázaného mesta. Na západnej strane sa nachádza Veľká sieň ľudu, ktorá je spojená s modernými dejinami krajiny, a na východnej strane nájdete Národné múzeum čínskej histórie. V severnej časti sa v blízkosti brány Nebeského pokoja konajú veľkolepé vojenské prehliadky, obvykle k nejakému výročiu vzniku Čínskej ľudovej republiky alebo Komunistickej strany Číny.

Trocha histórie Najstaršou pamiatkou priestoru je už spomínaná brána Nebeského pokoja, ktorá bola v pôvodnej podobe postavená už roku 1417. Do súčasnej podoby ju nechal prestavať jeden z cisárov dynastie Čching v polovici 17. storočia. V období vlády tejto dynastie a nasledujúcej vládnucej rodiny Ming nebol tento priestor prístupný verejnosti. Vzhľadom k blízkosti Zakázaného mesta tu boli kancelárie cisárskych úradníkov. Tie boli zničené na prelome 18. a 19. storočia pri tzv. povstaní boxerov a na ich mieste vzniklo prvé námestie. Uprostred, v miestach súčasnej budovy mauzólea, stávala najvýznamnejšia brána Pekingu, nazývaná Veľká brána Ming. Mala iba ceremoniálny význam, prakticky po celý čas bývala uzavretá. Otvárala sa iba, ak tadiaľto prechádzal cisár. V čase kultúrnej revolúcie v 50. rokoch minulého storočia bola táto brána zbúraná a námestie bolo prestavané do súčasnej podoby.

Ešte skôr, ako toto námestie vzniklo, prebiehalo v týchto miestach povstanie boxerov. To bolo v podstate povstanie čínskeho ľudu proti prenikaniu západných vplyvov do Číny na konci 18. storočia. Vtedajšia cisárovná roku 1900 podľahla vplyvu svojich poddaných a vyhlásila vojnu cudzincom. Po zavraždení nemeckého veľvyslanca vstúpili zahraničné vojská na územie Pekingu a jedným z ich úspechov bolo dobytie centra mesta. Ďalšou dôležitou udalosťou, ktorá sa odohrala na uvedenom námestí, bolo vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky Mao Ce-tungom dňa 1.10. 1949 a zároveň sa miesto stalo centrom demonštrácií a manifestácií v priebehu kultúrnej revolúcie. Námestie vošlo do dejín aj kvôli potlačeniu študentských demonštrácií v roku 1989. Často sa názov Tchien-an-men používa ako symbol nedemokratického systému, keď pri vojenskej akcii prišli o život stovky mladých ľudí.