Viedenské námestia a ulice – dláždené umením

V rebríčku miest, zostavenom firmou Mercer v r. 2011, sa Viedeň umiestnila v celosvetovom meradle na 1. mieste v hodnotení kvality života. Aj napriek smradu z konských oných. A na tejto kvalite sa určite podieľa aj: príkladná starostlivosť o mestské parky a zeleň, budovanie oddychových zón a cyklistických chodníkov, a v neposlednom rade aj starostlivosť o historické pamiatky, ktorých je v metropole našich juhozápadných susedov neúrekom.

Pre Slovákov je ale Viedeň málo atraktívna. O dosť menej ako napr. pre Britov, Nemcov atď. atď. Ťažko povedať, či je to tým, že sa skôr viac zaujímame o svoju vlastnú históriu, alebo tým, že to, čo máme „pod nosom“, alebo na skok, to nám často krát nestojí za špeciálnu pozornosť. Je to škoda, lebo Viedeň má stále čo ponúknuť a od Rakúšanov vôbec by sme sa toho mohli veľa naučiť. Samozrejme, ak by sme chceli.

Na objavenie zákutí metropoly našich západných susedov, a nie to ešte na objavenie všetkých, rozhodne jeden víkend nestačí. Ja som za 2 dni niečo videl, ale zďaleka nie všetko čo by som chcel; nehovoriac o zaujímavých veciach o ktorých ešte neviem.

Trochu histórie

Bolo to v roku 1857, keď cisár František Jozef I. nariadil vo Viedni demoláciu stredovekých mestských hradieb, aby mohol vzniknúť priestor pre mestskú expanziu. Tak sa zrodila aj myšlienka o „bulvári nádhery“, ktorý sa mal stať najväčšou pýchou Viedne. V podstate táto ulica nahradila mestské hradby a tak dnes obkolesuje najstaršiu mestskú štvrť – Vnútorné mesto. Dnes nesie meno Ringstraße. Táto okružná ulica, alebo trieda, sa začala budovať v šesťdesiatych rokoch 19. stor., kedy bola postavená väčšina jej domov. Dokončená bola v deväťdesiatych rokoch 19. storočia.

A takto vyzerá bulvár dnes (26.10.2013) s jednou so svojich pých – budovou štátnej opery. Samotná budova bola vybudovaná v rokoch 1863 až 1869 a bola jednou z prvých veľkolepých stavieb na novo založenej Ringstraße. Návrhy vtedajšieho Dvorného operného divadla sú dielom dvojice architektov Augusta Sicarda von Sicardsburg a Eduarda van der Nülla. Je najdôležitejšou opernou scénou Viedne a zároveň jednou z najznámejších vo svete. Z dostupných informácií sa môžme dozvedieť, že v deň jej otvorenia 25. mája 1869 bola na programe premiéra Mozartovho Dona Juana a od tých čias si nepretržite udržiava povesť jednej z najlepších adries operného sveta vo svete. V opere sa hrá približne 300 dní v roku: Viac ako 60 opier! A minimálne jednou z operných speváčiek je tu Slovenka.

Budova opery zvnútra.

No a takýto výhľad na Ringstraße mal Ludwig van Beethoven, keď v byte, z ktorého je záber urobený, žil v rokoch 1804 až 1808; a buď v tomto, alebo vo vedľajšom, žil ešte v rokoch 1810 až 1814:

Beethoven v časoch, keď tu žil, zložil svoju 5., 6. a 8. sympfóniu a taktiež svoju jedinú operu a niekoľko klavírnych skladieb, vrátane časti skladby „Pre Elišku“.

Pohľad z chodby do dvora vyše 220 rokov starého obytného domu.

Pohľady na dom z ulice.

Úplne hore, na piatom poschodí, bol skladateľov byt. Dom bol postavený v r. 1791 a svoju viacmenej pôvodnú podobu si zachoval dodnes. Takže majster tu žil v podstate v novostavbe.

V uličkách štvrte kde skladateľ žil.

„Kým iné mestá sú dláždené asfaltom, ulice Viedne sú dláždené kultúrou“; povedal kedysi literárny kritik Karl Kraus.

Podobnosť s prevažne barokovou pražskou Malou stranou čisto náhodná. Väčšina budov Vnútorného mesta však bola postavená v neogotickom a neorenesančnom štýle v 19. storočí. Dôvod bol prozaický – Impérium vtedy bolo na vrchole moci a bohatstva. Tým pádom sa aj veľa pekného renesančného a barokového pobúralo, ale nie až tak ako v Paríži, kde Napoleon v približne rovnakom čase dal zbúrať starý Paríž; až na pár výnimiek.

Aristotelovo námestie v Gréckom Solúne